z oblasti psov
psie horoskopy
FCI ( Fédération Cynologique Internationale, Medzinárodná kynologická federácia)
Od chvíle, ako sa rozhodnete prijať šteniatko do rodiny, je výcvik jednou z povinností majiteľa, práve tak ako aj zdravie, venčenie a či denné cvičenie. Vhodný výcvik zabezpečí, aby zviera, jeho majiteľ a rodina mohli spokojne spolunažívať a tiež byť súčasťou spoločnosti (veď ako sa vraví, nič nie je krajšie ako pohľad na vychovaného psa). Je nevyhnutné, aby výcvik začal v skorom veku, kedy sa šteniatko učí najlepšie.
VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA odo mňa
Šteniatka v divočine sa učia už od narodenia. Ale ich učí život a samotná svorka. Učia sa ako sa majú správať k starším členom svorky, ako sa majú správať pri vodcovi svorky, ako sa majú správať pri jedle, kedy je čas sa hrať, kedy je čas sledovať korisť, učia sa loviť, učia sa byť správnymi divokými psami či vlkmi. A tak keďže šteniatka odchádzajú od svojej matky v 8 týždňoch, niekedy aj ako mladšie, musia sa predsa od niekoho naučiť ako sa majú správať, pretože s tým sa nerodia, a to ich už matka nenaučí, čiže je rad na Vás. Ako majitelia svojich šteniatok by ste ich mali učiť v každý čas, každú minútu, sekundu či hodinu, lenže tým nemyslím, aby ste ich teraz učili nejakým cvikom. Pretože cviky, prvky nie sú v živote to najdôležitejšie u šteniatok. Prvým najdôležitejším bodom je socializácia, ktorú sa učia už od vtedy, čo už používajú všetkých 5 zmyslov. Socializácia prebieha keď sa zoznamujú s človekom, so súrodencami, s hračkami, s inými zvieratami, a tak je Vašou povinnosťou privykať ich na ostatné zvieratá, na zvuky, ktoré sú vo Vašom okolí temer obvyklé, na ľudské veci ako napríklad auto, autobus, proste musíte ich privykať a tak ich aj učiť veciam, ktoré môžu byť pre nich bežné, ktoré v neskoršom veku môžu absolvovať a musíte to spraviť tak, aby mali na to len ako sa vraví dobré spomienky, musíte ich privykať na výťah, na schody a iné. Väčšina ľudí robí chybu, keď svoje šteniatko berú na ruky pri schodoch, pretože ono začalo kňučať. Ako ja sa tomu šteniatku ani nečudujem, neviem si predstaviť, ako by ste asi Vy reagovali na niečo, čo vôbec nepoznáte, určite by ste začali fňukať a ešte keď by to z Vašej výšky vyzeralo tak hrozivo velikánsky, ale ako sa vraví, nikto z neba múdry nespadol, všetci sa učíme presne tak ako aj naše šteniatka. Učia sa od nás, učia sa od iných psov, učia sa od situácií, učí ich samotný život, pretože nikdy nikto nemôže povedať, že sa neučí. Stále sa bude učiť, nepríde deň, ktorý bude úplne rovnaký, pretože aj samotné dni sa striedajú, raz je pondelok, potom utorok, raz je zima, neskôr sú vysoké horúčavy a aj vďaka týmto zmenám sa šteniatka, my ľudia neustále učíme. A vďaka tomu sme čoraz viac múdrejší, rozvíja sa nám inteligencia, myslenie a dospievame, a tak to je aj u psoch, aj u iných zvierat. A preto ak chcete mať vychovaného psa, ktorý pri nečakaných situáciách nezačne hneď panikáriť, čo nie je, samozrejme, zlé, ak pes nie je správne socializovaný, musíte ho Vy sami učiť životu, učiť ich novým a novším situáciám a tak podobne. Všetky signály, ktoré Vám Vaše psy, šteniatka signalizujú, všetko čo robia, ako sa s Vami chcú dorozumieť, to všetko má svoje odôvodnenie, to všetko ich učíte Vy alebo sa to učia sami. Všetko to má nejaký zmysel, prečo to tak je. A tak nechcem tým teraz povedať, aby ste šteňa ignorovali, ak začne kňučať alebo inak s Vami komunikovať, to nie, lebo všetko má iný význam zo psej reči, len záleží aj na situácií kedy to používa, ale musíte najprv porozumieť Vášmu psovi, Vášmu šteniatku, až potom sa budete môcť pustiť do cvičenia. Ak Váš pes nebude s Vami komunikovať a Vy s nim, bude to pre Vás i preňho viac komplikovanejšie!
1.Hra
Všetky zdravé šteniatka, mláďatá sa vedia hrať a túto činnosť robia radi z určitých dôvodov. Už pozorovaním Vášho šteniatka môžete zistiť, aké čudo to doma máte. Hrou sa zvieratá socializujú, učia sa a zisťujú rozmery svojej sily (pozri aj pes a hra) a podľa toho môžete vedieť, či budete mať doma dominantného jedinca alebo skôr takého submisívneho maznáčika. Hra, kedy sa Vy ako pán, vodca, majiteľ, psovod, hráte so svojim šteniatkom Vás nielen zbližuje, ale aj učí. Ak by mi niekto povedal, že to nie je pravda, pozrela by som naňho s veľkým úsmevom naznačujúc mu, že sa veľmi mýli, pretože mňa môj pes veľmi veľa toho naučil aj počas hry. Naučil ma vnímať rôzne signály, psiu reč, ktoré mi majú naznačiť, že sa chce hrať, a to by som sa len tak nenaučila, nebyť jeho. Skúste to aj Vy. Začnite sa blázniť pri Vašom psovi a uvidíte, že ten nezaváha a pridá sa k Vám, pretože psy sú už od pradávna spoločenské stvorenia, milujúci všelijaké hry.
2.Výcvik a či výchova
Odhaduje sa, že šteniatko je najlepšie cvičiť vo veku od 2 mesiacoch, ale to je len priemerná hranica, kedy pes začne naplno vnímať svoje okolie. Úplne najlepšie bude, ak svoje šteniatko začnete cvičiť, učiť, vychovávať už od vtedy, čo prvýkrát vstúpi do svojho nového, ale zato stáleho, domova, pretože výcvik, výchova to nie je len dávanie povelov ako sadni, ľahni a ponúkanie maškŕt či obľúbených hračiek, ale je to dávanie povelov zakaždým, keď si šteňa sadne, ľahne. Ide o to, že tým, že psovi, šteniatku budete neustále v danej situácií keď sedí opakovať povel sadni, tak po čase si Váš povel z danou činnosťou začne spájať a pochopí, čo sa od neho chce. Áno, samozrejme, nezaškodí, ak si ho na pár minút (u šteniat sa odporúča len 5, niekedy aj 10 minút) zavriete niekde do miestnosti s maškrtami v taške obopnutej kolo pása alebo hračkou prevesenou cez plece a začnete mu dávať povely v tichom prostredí, aj to je správne a občas aj potrebné, ale ako sa inak naučia povely vykonávať aj v iných situáciách, v inom prostredí, ak s nim nebudete “cvičiť“ aj mimo maškŕt, mimo nejakej hračky. Veď najlepšie sa učí v bežnej situácií, a tak keď si sadne, dajte k tomu povel sadni, keď si ľahne, dajte mu povel ľahni a behom času to pôjde aj na Vaše povely, samo, len najdôležitejšie, čo budete pri tom potrebovať je TRPEZLIVOSŤ.
3.Stanovenia a pravidlá
Už hneď od začiatku príchodu Vášho nového člena rodiny dbajte na to, aby ste mali vopred stanovené pravidlá. Šteňa k Vám, bohužiaľ, neprišlo s IQ 100%, ani žiaden iný pes nebude ovládať Vaše pravidlá, a tak tie ho musíte učiť už hneď od príchodu. Jednoduché. Proste niektoré veci sa robia, niektoré nie, niektoré veci sa môžu robiť, niektoré nie, niekde pes, šteňa môže ísť, niekde nie, a to mu hneď od začiatku dávajte najavo. Určite mu, kde môže ísť a naopak, kde si neželáte, aby “strkal“ nos. To všetko ho musíte naučiť Vy, čo sa smie a čo nie, pretože sa s tým nenarodil a práve kvôli tomu s tým bude musieť vyrastať. Tak napríklad ja mám teraz na starosť kamoškino šteňa, ktoré predtým už bolo s mojim psom v dobe, keď ja som bola na jazykovom pobyte, a tak podľa zistení si v tom čase to šteňa mohlo k môjmu psovi dovoliť viac, než by som chcela, a tak čo s tým teraz, keď má byť u mňa, šteňa, 10 dní a svojmu psovi nenechám len tak robiť zle. Jednoducho, čo je Caesarove, je Caesarove, čo je Channeline, to je to šteniatko, je Channeline, a tak sa nik nebude deliť, keďže môj pes si nedovolí zobrať Channel niečo, čo nie je jeho, alebo si ani nedovolí spapať jej jedlo alebo si nedovolí ublížiť jej, keď doňho podripuje, tak som Channel spravila už na začiatku pravidla s tým, že toto sa smie a toto nie, ako napríklad, ak robí môjmu psovi zle (a ten ju, bohužiaľ, nijako neodbije, len zavrčí a pokúsi sa pred ňou ujsť, no to nepomôže), dám Channel jednoduchý povel nesmieš a už ho nechá alebo keď mu chce piť vodu z jeho misky a pritom zo svojej misky piť nechce, zoberiem Caesarovu misku a dám ju do poličky, čo by ju malo prinútiť z jej misky,. Proste niektoré šteniatka sú príliš drzé, rozmaznané, nevychované, ale takto si ju vychovala moja kamoška, je to len jej obraz, a tak som si povedala, že s tým musím niečo spraviť. Napríklad Channel mi kňučala aj na schodoch, aj keď mala ísť do výťahu, pretože vždy v takejto situácií ju kamoška brávala na ruky, ale Channel si neuvedomila, že u mňa s takým niečím neuspeje a jednoducho si musela pomôcť sama a teraz? Teraz vylezie po každom schode, o ktorom usúdim, že naňho má, ide mi sama aj do výťahu a aj z neho a dokonca vie po schodoch aj zliezť, čo je dosť pokrok, lenže ako vravím, ona sa s tým nenarodila, musela sa to naučiť a keďže tým, že som ju niečomu takému priučila, tým, že som ju hneď nezdvíhala pri schodoch na ruky so slovami „chudáčik, moja, ty mi nevieš vyliezť na schodíky, že? Tak poď sem, už je dobre“ ale som jej povedala, že má smolu, že si bude musieť aj s tým jej kňučaním nejako pomôcť, ale ja jej nepomôžem, som jej tým aj dodala sebavedomie a viac odvahy. Pretože ani so sebavedomím sa šteniatka nerodia, to sa im pridáva v určitých situáciách, nespadne im z neba. Čiže tu je dôležitým bodom sa psovi, šteniatku prihovárať, povzbudzovať ho, učiť ho v daných situáciách a už len tým, že sa s nim budete rozprávať dosiahnete to, že pes si nájde cestu ako s Vami komunikovať podľa tiež signálov.
4.Komunikácia
Ako ste si už asi všimli, všetko ohľadom výchovy, výcviku a iných vecí kolo psa, šteniatka, závisí od komunikácií. Správna komunikácia s Vašim psom bude nielen pre Vás prínosom, ale aj pre Vášho psieho miláčika. Správna intonácia hlasu, čiže správny tón hlasu, aký v daných situáciách použijete. Príkazy, povely, ktoré dávate psovi, by mali byť krátke, zreteľné vyslovované. Gestá rúk, mimika a podobne je ďalším bodom komunikácie, pretože sú to isté signály, ktoré Vy možno nevnímate, ale Váš pes ich dosť pozoruje, to ako sa tvárite, čo robíte s rukami atď. Preto pri danom povely skúste použiť aj ruku, ale pozor, pohyb rukou musí byť pri každom povely iný, aby sa predišlo nejakým zmätkom. Takže dôležité body v komunikácií so psom sú komunikovanie pomocou rúk, gestá, mimika, intonácia hlasu.
5.Nežiaduce
Možno si teraz myslíte, že ako súvisí tento nadpis, tento príspevok s danou témou. Je to jednoduché. Často krát sa stáva, že pes, šteňa sa správa nanajvýš nežiaduco. Kňučí, žobre o jedlo, šteká alebo inak si dobíja, aby ste sa naňho pozreli, aby ste si ho všímali alebo aby ste mu niečo dali, hladkali a tak podobne. To všetko je fajn, pes s Vami komunikuje, lenže vychovaný pes by nemal žobroniť, nemal by sa správať nežiaduco, skákať po ľuďoch na nohy, ako taký zlatý retriever alebo iné veľké plemeno, lebo nič z toho nie je veľmi príjemné, ak na Vás skočí zablatený 50 kilový pes, a tak čo s tým? Ako také nežiaduce chovanie odstrániť? Je to prosté. Stačí ak si Vášho psa nebudete všímať. Dám Vám príklad, tak napr. Channel, vyššie spomínané šteňa, keď niečo jem, prednými labkami sa oprie o sedačku a sleduje ma. Samozrejme, chce byť možno vyššia než Caesar, aby mala tak väčšiu šancu, že niečo dostane, je to však inteligentne správne, ak sa nato pozriete z jej stránky, chce predsa upútať pozornosť, aby sa jej ušlo viac z tej dobrotky, čo práve papám, lenže takéto chovanie už je nežiaduce. Predstavte si, že Vám príde návšteva a Vy ju ponúknete Vašími najlepšími špecialitami a Váš pes si s najväčšou drzosťou sadne pred Vašu návštevu, zahľadí sa naňho a žobronenie začína. A to je úplne neznesiteľné. Tak čo s tým urobiť? Je tu zopár rád, ktoré ak ich budete robiť správne, by Vám mali pomôcť na 100%, a tak po 1. Psovi dajte najesť v tom čase, keď idete jesť aj Vy, po 2. psa si nevšímajte, ak pes žobroní spôsobom, že začne štekať či kňučať ignorujte ho a následne ak stíchne, ho pochváľte, po 3. ak sa prednými labkami oprie o gauč, kreslo, sedačku, stoličku, jednoducho ho odstrčte, môžete aj so slovami fuj, po 4. naučte ho povel na miesto a keď si budete chcieť niečo zamaškrtiť, dajte mu tento povel, ale, samozrejme, pes by to nemal považovať za trest (čiže pri učení tohto povelu ho obmeňujte), po 5. psovi, keď Vy budete niečo jesť, dajte poprípade nejakú maškrtu a prečo to všetko? Prečo by ste ho mali takto týrať? Prečo mu nemôžete dovoliť aspoň trošku, veď, chudáčik, určite je hladný! To je blbosť, ak je o psa správne, zdravo postarané, nie je možné, aby bol hladný, i keď hlad má veľké oči, u psov toto neplatí, ich žalúdok, ich oči sú samy o sebe veľké len čo uvidia takú dobrotku a čo viac, ešte ju aj poriadne zacítia, mm, a tak si pomyslia, ktovie ako by to chutilo a začnú žobrniť a pritom nemusia byť vôbec hladní. Jednoducho Vy ste pán, vodca, majiteľ, psovod a už len z tohto dôvodu im takéto správanie nemôžete dovoliť, ale musíte s tým oboznámiť aj Vašich členov rodiny. Vy dávate povely, Vy určujete kedy pes bude jesť, Vy povoľujete, čo sa smie a čo nie, to všetko Vy, nie pes. Samozrejme, teraz nehovorím, aby nastali časy diktatúry a psy by mali len prísny režim, to nie, ale ako vravím, pravidlá sú pravidlá, aj vďaka nim sa dá zažiť veľa zábavy.
Otázky o výchove šteniatok, psoch
Plemená psov sa delia do takýchto kategórií...
1. Primitívne plemená a špice (napr. basenji)
2. Ovčiarske, pastierske a honecké plemená (napr. nemecký ovčiak)
3. Pinče a bradáče (napr.doberman)
4. Mastify (napr. rotvajler)
5. Horské, pastierske a dogovité plemená (napr.Tibetská doga)
6. Teriéry (napr. yorkshirský teriér)
7. Jazvečíky (napr. hladkosrstý)
8. Duriče (napr. bígl)
9. Stavače, prinášače, sliediče a vodné psy (napr. Anglický seter)
10. Spoločenské plemená (napr. Bišónik)
11. Chrty (napr. Vipet)
12. Nečistokrvné psy (krížence, oriešky, bastardíky)